Neviem, či vie niekto celkom presne zovšeobecniť pohľad muža na ženu ako :
- Priateľku
- Partnerku
- Milenku
- Matku
Zrejme sa to asi ani nedá, bolo by to len a len na základe štatistických údajov vydedukované pravdepodobnostné pole výskytu jednotlivých uhlov pohľadu a ich“ dielčich prienikových“ klastrov.
Človek ale nie je štatistický ukazovateľ. Je to individualita rôznorodejšia ako čokoľvek iné na tomto svete.
Sledovaním mužského pohlavia, ale aj napriek tomu zistíme, že muži– -či už si to chcú, alebo nechcú priznať- často hľadajú v partnerkách matku. Tento pohľad je ale opäť dvojaký :
- Matku svojich budúcich detí
- matku v zmysle pokračovania materského vzťahu k nemu
Muž je vlastne veľkým dieťaťom, ktoré aj v partnerke hľadá matku pre seba. Zaiste sú rôzne formy a stupne tejto potreby, ktoré závisia od
- psychickej sily jedinca
- detstva
- vzťahu k vlastnej matke
Zaujímavé je, že nie iba absencia matky pri výchove v detskom veku vyvolá potrebu hľadať ju v iných ženách. Aj prehnaná mamičkovská opatera vedie k tejto závislosti a k potrebe hľadania náhradnej matky.
Ak je rodina vyvážená a vzor matky a otca v nej sú na rovnakej hodnote vplyvu na jedinca, potom aj miera hľadania matky v budúcej partnerke sa zúži iba na termín: matka mojich budúcich detí. Tento pohľad je prirodzene najsprávnejším ale nie väčšinovým.
Pri rozvodových konaniach práve nevyvážený vzťah muža k matke prenesený do vzťahu je príčinou pádu manželstva. Ženy nechcú byť matkami svojich manželov !
Na tomto nesprávnom faktore, ktorý sa vnesie do manželského vzťahu,preto skončilo nie jedno manželstvo.
Pri výbere partnera by sa nemal podceňovať teda jeho vzťah k vlastnej matke. Je určujúcim faktorom vývoja vzťahov a nedá sa zmeniť, ovplyvniť. Je už roky vybudovaný. Iba naivná žena si môže myslieť, že to zmení.