Názov tohto športu pochádza z dvoch anglických slov a to fly (letieť) a ball (loptička). Nie je ťažké uhádnuť, o čo v tomto športe ide. Dráha sa skladá zo štyroch skokových prekážok a na konci je umiestnený odpaľovací box. Pes zošľapne jeho dosku a box vystrelí loptičku. A ako vyzerajú také flyballové preteky?
Zásadne súťažia medzi sebou dve družstvá zložené zo štyroch štartovných dvojíc. Obe družstvá majú rovnakú prekážkovú dráhu. Pes na povel psovoda beží vpred, prekonáva všetky prekážky a vystrelí si z boxu loptičku. Otočí sa a beží späť prekonávajúc prekážky po tej istej dráhe.
V momente kedy prekročí štartovú čiaru vybieha ďalší pes. Pri optimálnych podmienkach sa psi míňajú tzv. „nose to nose“. Vyhráva to družstvo, ktoré má za cieľovou čiarou všetky štyri loptičky ako prvé.
Aké sú výhody tohto športu? Oproti iným nemusí majiteľ bežať. Napriek tomu je to náročný šport a to na psychiku. Rozhodujú stotinky a adrenalín stúpa. Zároveň však môžeme garantovať, že nájdete skutočných priateľov. Zohranosť tímu je v tomto športe jadrom úspechu.
Aký psík sa môže zúčastniť? Akýkoľvek. Teda, musí mať rád beh a aportovanie s adekvátnym výcvikom. Pri vrcholových súťažiach často vidíme na nohách psov rôzne bandáže a ortézy, ktoré chránia kĺby a šľachy pred zranením. Flyballový pes musí byť tiež znášanlivý so všetkými ostatnými štvornožcami v tíme, pretože ako sme spomínali vyššie, často sa na štartovej čiare míňajú „nose to nose“, teda veľmi natesno. Nie je to šport pre sebcov, ktorí nemajú radi, ak k nim beží iný pes s loptičkou alebo mu ju chcú zobrať len tak, aby bola psina. Práve pri konfliktoch na štarte sa strácajú dôležité stotiny, ktoré rozhodujú o výhre alebo prehre.
Hovorili sme tu o pretekoch družstiev, ale v súčasnej dobe sa usporadúvajú aj preteky dvojíc alebo trojíc. Tie sa však netešia až takej popularite a preto ich možno vidie.